(Poznámka: Táto poviedka je aj poslednou časťou knihy Hranice nášho sveta)

Otázka Žurnalistu:
„Ahoj. Napísal si knihu Hranice nášho sveta. Zaujala ma. Bola iná… rád by som vedel o tebe viac…“

„Podľa mňa nepotrebuješ O MNE vedieť viac. Skôr hľadáš odpovede na svoje vlastné otázky. Môj príbeh vôbec nie je podstatný…“

„Dobre, mám otázky… Len neviem s ktorou začať…“

„Na začiatok sa mi môžeš chvíľku pozerať do očí… Možno tam nájdeš časť tvojich odpovedí…“

Dosť divná vec iba tak sa niekomu pozerať do očí… Ale dobre… Idem na to. Trošku som sa upokojil, nadýchol sa, a začal pozerať do jeho očí… Najprv nič, ako keby som sa pozeral do očí kohokoľvek iného. Potom prišiel stres a očakávania. Fakt ma pohľad do jeho očí dosť rozhadzuje… Je veľmi nepríjemný… mám pocit, ako keby vedel o mne veľmi veľa… ako keby ma vedel čítať… Nemám rád takéto pohľady do očí a chcem sa odtiahnuť.

„Vydrž ešte, zvládneš to“ povedal mi.

Opäť som upriamil pohľad na jeho oči, aj tvár. Nejako sa všetko začalo meniť… stávalo sa iným… Začalo prichádzať veľa zvláštnych pocitov… strach… neskôr smútok… nepríjemný bodavý pohľad… bolesť.. chuť, že ten pohľad musím ukončiť… a ani neviem ako, začali mi padať slzy… vidím, že aj jemu sa lesknú slzy na okraji jeho očí. Aj on niečo cíti… pokračovali sme v pohľade do očí a zažíval som mnohé vlnky rôznych pocitov. Po nejakom čase sa moje pocity upokojili… cítil  som sa dobre… tak voľne… ale nebolo to úplne šťastie.. bola to skôr úľava. On sa na mňa už iba usmieval.

„Ako si sa cítil?“ Spýtal sa ma a ja som rozprával o svojich pocitoch, ktoré som opísal vyššie. Potom som sa ho spýtal ja: „Ako si sa cítil ty?“

On sa na mňa opäť usmial a povedal: „Cítil som podobné pocity ako ty.“

„Ako je to možné?“

„To jednoducho pohľad do očí robí… ak sa otvoríš, cítiš pocity druhého a zároveň druhý cíti tvoje pocity. A ak máš záujem, môžem porozprávať krátky príbeh.“

Zvedavo som čakal, čo povie…

„Svet je obrovský… plný možností a zázrakov. Predstav si, že stretneš tvoju dušu. Aké by to bolo? Môžeš zatvoriť oči a predstaviť si tento príbeh.“

 

Príbeh:

Bol som v prírode, ležal na tráve a pozeral na oblaky. Okolo mňa iba príroda v celej svojej kráse aj naivite. Hrejivé lúče Slnka dopadali na moje telo. V tom prišiel niekto, kto zatienil Slnko. Ja celý prekvapený som sa pozrel na cudzinca. Bol úplne iný. Taký, akého som si nevedel predstaviť ani v mojich najhlbších a najdivokejších predstavách. Bol to ON, hlboké zrkadlo môjho ducha, duše aj celej mojej bytosti. Začal som plakať. Revať ako malý blázon. Moje Slzy sa kotúľali po mojej tváre a padali na Zem. On sa na mňa iba s láskou usmieval. Jeho oči hovorili: „Mám ťa rád.“

Keď som po tej radosti sa upokojil, prehovoril:

„Ahoj Chlapče. Rád ťa vidím. Ba čo viac: Obrovsky som sa tešil na Naše stretnutie. Som tu preto, aby som ti ponúkol alternatívu, pár nevšedných myšlienok o tomto svete. Chápem, že mnohým z týchto myšlienok zatiaľ nebudeš rozumieť a je to takto v poriadku. Môžem ti povedať týchto pár jednoduchých myšlienok?“

Dlho trvalo, kým som dokázal povedať slovo súhlasu. Nakoniec sa mi trochu uvoľnil krk a zaznelo slovo: „ÁNO.“

„Najprv pár slov o mne. Som ten, po kom každý túži, mnohí sa ma neskutočne boja a v skutočnosti ma všetci v hĺbke poznajú. Veľa nezmyslov o mne koluje po svete. Prečo? Je to tak dobré. Ako vidíš, cítiš a počuješ, môžem hovoriť každým jazykom sveta, môžem sa zjaviť každému pripravenému človeku, ba dokonca môžem byť aj človek z mäsa a kostí. Rád by som ti povedal návod, ako s ľahkosťou osviežiť spomienku na teba v tebe. Na začiatku začneme zľahka. Dá sa povedať, že až prízemne. Ako obyčajný motivačný rečník. Potom odhalíme hlbšie alternatívy. Zároveň nerád by som z tejto knihy mal stozväzkovú encyklopédiu, preto pôjdeme formou otázok, odrážok, odpovedí. Môže byť?“

„Áno.“

 

Načo tu sme? Prečo vznikol tento svet?

Prečo vznikol vesmír? Aby vedomie univerza mohlo položiť a zodpovedať otázku: „Kto som?“. Aby ju mohlo čo najlepšie zodpovedať, potrebovalo zrkadlo. Potrebovalo sa pozerať samo na seba inými očami. Preto sa rozdelilo na mnoho častí. Každá z týchto častí je spojená navzájom. Každá časť vie, že nie je sama. Každá časť žije v láske, prekrásnom spojení.

Náš svet vznikol na ďalšej otázke: Čo sa stane, ak zabudnem na to, že som spojený so všetkým? Ako to budem cítiť, vnímať, žiť? Ako sa budem dívať sám na seba? A aké to bude, keď opäť spoznám, že som súčasťou celého univerza? Akú skúsenosť získam?

Tak vzniklo základné pravidlo tohto sveta – ilúzia oddelenosti. Ja som tu a som sám. Nikto nie je podobný mne. Mám strach. Všetci sú nepriatelia. Musím bojovať o svoje miesto. Vznikla bolesť. Práve na tomto pocite oddelenosti a bolesti vzniklo Ego, aby našlo čo najlepšiu nálepku ako zalepiť tento pocit. Ego bude fungovať dovtedy, až kým to nezvládne, vzdá sa a príjme bolesť. Práve vtedy bytosť objaví opäť to, že je milovaná a súčasťou univerza.

Ako je vystavaný tento svet?

Základný zmysel tohto sveta je priniesť skúsenosť čo je láska aj čo sa javí ako neprítomnosť lásky. Ak tam necítiť lásku, láska môže byť objavená mnohými novými spôsobmi.

Preto prvý pilier je bolesť. Je to výzva, lekcia, priestor na rast. Bolesť dáva celú hru do pohybu.

Druhý pilier je časopriestor. Časopriestor zrkadlí bolesť aj lásku a vytvára svet okolo. Časopriestor je obrovské personalizované zrkadlo. Každému sa zrkadlí: Ako vnútri, tak aj navonok.

Tretí pilier je sloboda myšlienok, zámerov a predstáv. Dáva možnosť voľby, pretože rásť rýchlo sa dá iba tam, kde je možnosť voľby. Odzrkadľuje náš vnútorný svet.

Štvrtý pilier je sloboda činu. Výber jednej konkrétnej možnosti. Potvrdenie svojho rozhodnutia, svojej voľby. Ukazuje náš vonkajší svet.

Každý hráč ktorý prišiel hrať túto hru, napríklad tým, že sa narodil, prišiel dobrovoľne. Prijal, že bude cítiť aj bolesť. Dokonca zažiť bolesť – to je dôvod, prečo sem prišiel. Preto sa hovorí: Život bolí, je špinavý, ale je neskutočne nádherný.

Piliere sveta v skratke

  • Bolesť
  • Časopriestor
  • Priestor slobody myšlienok, pocitov činov (Vnútorný svet)
  • Priestor činov (Vonkajší svet)

 

Akú úlohu tu mám ja?

Ty podobne ako miliardy ľudí na zemi hľadáš odpoveď na otázky: „Kto som? Aké je moje miesto? Som hodnotný? Som oddelený a sám? Prečo zažívam bolesť? Ako dokážem prekonať bolesť? Čo je láska? Aké je to objaviť a cítiť lásku? Aké je to nájsť odpoveď na otázku: Kto som?“

Tvoja úloha podobne ako každého jedného človeka je jedinečná. Zodpovedaním týchto otázok v sebe obohatíš nielen Zem, ale celé obrovské univerzum. Možno sa objaví otázka: Ako môže moje malé JA obohatiť univerzum? Tu sa ukazuje tvoja bolesť z nízkej sebahodnoty. Ak by si cítil, že si milovaný a súčasťou univerza, nemal by si pocit, že tvoja úloha je malá.

 

Kto som?

To zistíš sám. Poradím ti: Ak chceš zistiť kto si, zameraj sa na pozorovanie, prijímanie a prekonávanie tvojej bolesti. Tvoja bolesť ti zakrýva odpoveď kto si. Potom si uvedomíš že si aj láska, aj bolesť. Bolesť sa potom premení na skúsenosť a už nebolí. Už sa obzrieš späť a hovoríš si: Waw, aká bola tvoja cesta dokonalá.

 

Čo vnímaš ako bolesť a ako ju prekonať?

Prvotná bolesť má v sebe pocity samoty, smútku, oddelenosti, strachu. Pocit, že nikam nepatríš, nemáš žiadnu cenu. Pocit, že nemáš zmysel života. Pocit, že si iba fragment v nehostinnom vesmíre. Aby ľudia necítili svoju bolesť, svoju depresiu a svoj strach, hľadajú náplaste.

  • Niektorí chcú mať viac peňazí, slávy, moci. Chcú sa postaviť na piedestál.
  • Iní bežia do aktivít a hier, aby stále boli v pohybe a nemali čas cítiť bolesť.
  • Ďalší sa príliš naviažu na človeka a svoju závislosť pokladajú za lásku
  • Niektorí utekajú do túžob a závislostí ako drogy, lieky, alkohol, jedlo a sex pretože vtedy cítia aspoň trochu potešenia.
  • Iní začnú veriť v ilúziu Boha, spasiteľa, či akejkoľvek záchrany s myšlienkou, že po smrti bude dobre.
  • Ďalší sa rozhodnú radšej necítiť (či už s liekmi alebo bez nich) a postaviť hradbu okolo svojho srdca.
  • Mnohí sa ti môžu vysmievať, že oni bolesť predsa necítia a že si slabý, že bolesť cítiš.

Čo ľudí dobehne – pocit toho, že nemajú zmysel života často s pocitom, že im odchádzajú milovaní ľudia a padajú všetky istoty v živote…

O bolesti málokto hovorí. Je to veľmi intímna téma. Intímnejšia ako sex. Ukazuješ pri nej svoje najhlbšie zranenia. Niekedy ti má kto poradiť, inokedy nie.

Bolesť zároveň súvisí s pocitom obete. Pocit, že vinní sú iní. Vtedy môžeš hrať tri role: obeť, páchteľ a záchranca. Obeť hľadá niekoho, kto ju bude ľutovať. Páchateľ hľadá ospravedlnenie, že ubližuje preto, že jemu ublížili. Záchranca chce zachrániť obete tak, že ich uchráni od bolesti a obete sa na ňom stanú závislé. Aj záchranca je obeť. Každý človek, ktorý hľadá záchranu a riešenie mimo seba je obeť.

Ak chceš nájsť cestu z bolesti, prijmi to, že si tvorcom tvojho sveta. Prijmi to, že ten „skutočný“ svet okolo teba odzrkadľuje teba. Prijmi svoju zodpovednosť aj svoju silu. Hľadaj sprievodcov a nie záchrancov. Nájdi riešenie.

Ak sa pevne rozhodneš nájsť riešenie, prekonať svoju bolesť a zistiť, kto si, nájdu sa spôsoby, podpory a okolnosti, ktoré ti pomôžu. Tisícročia neboli po ruke také obrovské možnosti podpory ako terapie, knihy, filmy, videá a materiály voľne dostupné na internete. Máš šancu nájsť silu v sebe. Budovanie tvojej sily a zbieranie skúseností je zmyslom tvojej cesty.

 

Budeš môj guru?

Mám byť tvoj guru?

Aby si ma postavil na piedestál?

Ja tvoj guru nechcem byť.

Na druhej strane rád ti svojou troškou vedomostí pomôžem na tvojej ceste. Zároveň ale nežiadaj odo mňa, aby som ťa previedol všetkými tvojimi skúškami. Vtedy sa staneš na mne závislý a tak ti ublížim. Nevylepšíš sa. A tým, že ty sa nevylepšíš, aj ja, ako tvoj guru, ostanem v pasci záchrancu. Budeš odo mňa chcieť pozornosť, energiu, a tým pádom aj ja stratím voľnosť a možnosť rastu. Preto nevidím zmysel v tom byť tvoj guru. Komu dávaš zodpovednosť, tomu dávaš moc. Preto najlepšia možnosť je nechať svoju zodpovednosť v sebe. Buduj svoju silu, odbúravaj svoju bolesť. Potom ma spoznáš prirodzene a nebudeš ma potrebovať stavať na piedestál.

  • Ak sa každý v tomto svete postará o seba, o každého bude postarané

 

Akými levelmi sa vyvíja cesta človeka?

  1. Level – vedomie obete

(Ovplyvňovaný svetom okolo, inými silami)

  • Typický človek, ktorý rastie, zamestná sa a stagnuje.
  • Idú podľa vzorca a konajú podľa iných.
  • Nevedia, že majú silu, že sú hodní. Ich presvedčenia tvoria ich väzenie.
  • Odmietajú zodpovednosť, preto podvedomie „ako keby“ pracovalo proti nim.

Lvl. 1 nástroj

Tváriš sa, že deň je krajší ako inokedy. Predstavíš si, čo pekné by sa mohlo dnes stať. Začínaš snívať prvé pekné sny. Opakuješ počas 6-tich častí dňa.

„Nebolo by to krásne vytvoriť si krajší deň?“

  1. Level – pozitívne myslenie a prvý zážitok osobnej sily

(Chápeš, že môžeš zmeniť svet. Napíšeš si ciele)

  • Vidíš, čo robia iní a vieš, že to nemusíš robiť. Že sa nemusíš zadeliť.
  • Problém: Ak meníš ciele príliš často. Žiadny z nich sa neuskutoční. Sám sabotuješ tvoje vizualizácie a ciele.
  • Ďalší Problém: Ak lipneš na tom, aby sa uskutočnilo niečo, na čo ešte nie si vyzretý. Vtedy ťa okolnosti zastavia alebo prinesú iba malé výsledky podľa miery tvojej vyzretosti. Získaš tak čas na prehodnotenie svojho postoja a cieľov.
  • Tvoja duša potrebuje rásť. Môže rásť cez Kensho (Bolesť), Satori (vnútorné vedenie, vhľad, intuícia) a cez Humor. Ak Skúsenosti nezískaš cez Satori, dostaneš ho cez Bolesť. A Humor je odmena pre Majstrov.

Lvl. 2 nástroj

Ujasníš si ciele a tvoríš si vizualizácie. Kotvíš ich vo svete okolo.

Rada: Nesnaž sa byť príliš špecifický pri stanovovaní cieľov. Nebuď naviazaný na cieľ. Neobmedzuj tisíce ciest na jednu cestu. Očakávaj niečo lepšie. Buď vedomý časového oneskorenia. Náhlosť ťa nikam nedovedie skôr.

  1. Level – Intuícia a prvé vnútorné poznanie.

(Si zdroj, dôvod aj odpoveď)

  • Začínaš chápať, že žije vnútorný svet v tvojom svete. Získavaš prístup a nástroje pozrieť sa dovnútra.
  • Čo veríš, že je pravda, sa stáva pravdou. Ale pozor: Z vyššieho pohľadu sú všetko alternatívy.
  • Level 2: Stanovíš si zámere a ciele. Tlačíš.
  • Level 3: Vieš, že keď budeš počúvať tvoje srdce, intuíciu, seba, dosiahneš hocičo omnoho rýchlejšie.

Lvl. 3 nástroj

Počúvaš svoju intuíciu.

Pasca: Zdá sa ti, že intuícia ti nič nehovorí, preto namiesto zodpovednosti za seba volíš externé zdroje.

Rada: Intuícia ti hovorí stále. Niekedy hlasnejšie, niekedy tichšie. Často sa prejaví v maličkostiach. Často sa prejaví v pocitoch. Nečakaj ihneď svetové zázraky. Vytrvalo pracuj na sebe, odstraňuj svoju bolesť a vnímaj svoje srdce.

Užívaj si Flow, tok času aj bytia.

  1. Level – postupné rozpúšťanie Ega. Hlboký vnútorný pokoj

(Ako vnútri, tak aj navonok)

  • Tvoja intuícia zmizne. Svet sa stane tvojou intuíciou.
  • Svet okolo teba a v tebe je zrazu omnoho bohatší ako sa zdá. Začínaš vnímať princípy, na ktorých je vystavaný svet aj tvoja úloha v ňom.
  • Vzdávaš sa súdenia a presvedčení
  • Prichádza sila tvorcu. Cítiš spojenie so všetkým. Vedenie. Náhody. Šťastena.
  • Cítiš sa ako superhrdina. Chceš zmeniť svet na krajšie miesto. Zasiahnuť milióny.
  • Level 3: Intuícia
  • Level 4: Totálny vnútorný mier a hlboké poznanie. Bod zlomu. Začiatok zjednotiteľa a tvorcu.

Lvl. 4 nástroj

Odpustenie

Pasca: Cítiš sa ako nekonečný tvorca, ale zabudneš byť pokorný. Pokora znamená vnímať. Pokora znamená byť v prítomnosti. Pokora = Bytie.

Bod zlomu: Zistíš, že zrazu zmizla bolesť, ako aj jej prejavy ako strach, hnev, vina, akékoľvek pochybnosti a negativita. Oblažuje ťa blaženosť a hlboký mier. Padajú ti slzy ako sa ďalšia bolesť v úľave mení na skúsenosť.

Test:      Ak aj v malej vlnke zacítiš bolesť, hnev, strach, či vinu, ešte nie si úplne tam..

Ak v tvojom okolí sa dejú nepríjemné náhody a útočia na teba, ešte nie si úplne tam…

Jednoznačne budeš vedieť, keď tam už budeš.

Po bode zlomu už neexistuje dobro a zlo. Už je až skúsenosť, pohľad z vyššej perspektívy a vízia hlbšej cesty do seba.

„V živote sa dejú veľké veci a malé veci. Môže sa znať, že veľké veci sú podstatnejšie ako tie malé. Ale je to ilúzia. Veľké veci sú možné len vďaka týmto malým veciam. A najväčšia vec zo všetkých je pokorné bytie v prítomnosti. Ochota nesúdiť, ochota len tak byť, ochota prijímať (rozpúšťať) čokoľvek čo sa objaví a všetko ostatné príde s tým.“

Lvl. 5 – Časové osi (TimeLines) a zjednotenie duše

  • Chápeš, že tvoj súčasný život je iba jedna časová os (timeline), jeden životný príbeh. Cítiš a vieš, že dokážeš plávať a zjednotiť všetky tvoje časové osi.
  • Stávaš sa majstrom všetkých 4 síl osudu: Láska, Smrť, Sila a Čas. Človek ako Stvoriteľ. Stvoriteľ ako Boh. Božský človek. Pokorný človek. Cítiš a vieš plán stvoriteľa.
  • Pravda. Pokora. Všetko je prepojené, všetko je v jednote.
  • Level 4: Snažíš sa byť pokorný.
  • Level 5: Si pokorný.

Niekedy si myslíš, že si už určitý level prekonal a vráti sa ti niečo nevyriešené z minulosti. To sa stáva. Nebuduj svoje duchovné ego odmietaním nevyriešeného. Buď pokorný. Získaj nadhľad. So súčasným poznaním tieto nevyriešené veci prekonáš omnoho rýchlejšie.

Sú tu ešte ďalšie tri levely. O tých ti už ale nebudem písať, keďže ti ich nedokážem opísať. Zároveň keď tam budeš, už nebudeš potrebovať si o nich čítať.

 

Ako funguje svet z pohľadu vedy?

Najprv ti položím otázku. Predstav si, že jeden konkrétny človek je v rovnakom čase a na rovnakom mieste v dvoch odlišných stavoch. Raz má pozitívne pocity, raz negatívne. Aký je rozdiel medzi tými „dvomi“ ľuďmi z pohľadu časopriestoru a dimenzií?

Poznáte 3 priestorové dimenzie a jednu časovú. Títo „dvaja“ ľudia sú presne v tom istom bode v priestore a čase. Čo tam chýba? Ako označíš fyzikálne zmenu jeho stavu? Nijako? V jeho stave je obrovský rozdiel – pozitívne pocity vedú k úplne iným rozhodnutiam ako negatívne. Jedno odlišné kľúčové rozhodnutie vedie k úplne inému životu. Aké je to chýbajúce prepojenie?

Najväčšie prekvapenia vo vede vyvolali zdanlivo jednoduché myšlienky.

Jedna z nich je, že vnímame 5 dimenzií a nie 4 ako nám tvrdia.

Už asi tušíš aká je piata dimenzia.

Piata dimenzia – F – je pocitová alebo frekvenčná. Táto dimenzia vystihuje vnútornú frekvenciu, vibráciu, vnútorný stav. F ako vnútorná frekvencia je všade, v každom bode priestoru a času. Až na základe tejto dimenzie vnikajú atómy, častice a všetko ostatné. Frekvenčná dimenzia je spojenie medzi klasickou fyzikou a kvantovou fyzikou. Potom zistíš, že vedci nepotrebujú vymýšľať neviditeľne malé priestorové dimenzie aby im všetko ako tak sedelo.

Prečo vznikol tento svet? Aký je cieľ univerzálneho vedomia? Skúsenosť. Preto celý frekvenčno-vibračný časopriestor aj s ľuďmi aj všetkým ostatným bol vytvorený, aby priniesol skúsenosť.

S týmito dvoma doplneniami budeš vidieť svet inak. Spiritualita vysvetlená matematicky. Karma vysvetlená matematicky. Tvorenie myšlienkami vysvetlené matematicky. Spiritualita a veda nikdy neboli oddelené. Intuitívne ti prišlo veľa myšlienok, obrazov, štruktúr. Možno ti prišli aj rovnice 5-dimenzionálneho priestoru. Možno sa v tvojom živote objavia a skontaktujú ťa rôzni odborníci, s ktorými posunieš túto teóriu ďalej. Dokonca dokážete vytvoriť doteraz nevídané technológie, ktoré budú meniť frekvenciu, teda aj životy ľudí.

Aký zmysel má toto poznanie pre bežného človeka? Obrovské. Aké budú tvoje rozhodnutia, keď ti veda povie, že si najväčší tvorca svojho života? Že si obrovský generátor frekvencie a tvoríš tvojimi myšlienkami aj činmi? Budeš aj naďalej hľadať vinníkov mimo seba? Alebo prijmeš zodpovednosť za to, že si tvorca a spoločne s ľuďmi okolo teba aj na celej planéte budete tvoriť raj na Zemi?

 

Čo sú časové osi (timelines)?

Opäť ti položím otázku. Hráš počítačovú hru so svojim hrdinom. Prechádzaš s ním rôzne misie, rôzne ho vylepšuješ. Pričom vieš, že si hráč ale nie hrdina samotný. Zároveň využívaš možnosť Uložiť (Save) a Načítať (Load). Keď prejdeš hru, už sa môžeš do akéhokoľvek času, do akéhokoľvek Save vrátiť a zahrať hru inak. Dokonca aj keď ťa zabijú, znova zahráš tú istú misiu až kým ju neprejdeš.

Ako túto hru vníma tvoj hrdina? Vidí svoju cestu ako sériu neskutočne nebezpečných misií plných obrovských náhod. Sám sa čuduje, akým zázrakom prežil. Netuší, že niektoré misie spackal. Netuší, že mnoho krát zomrel. A ak mu ako hráč povieš, že si videl jeho očami a že boli iné časové osi v ktorých to nedal, môže ťa označiť buď za blázna alebo za Boha.

Ako ti to pripomína náš svet? Áno, ako ľudia žijete v stave hráča, ktorí si pamätajú len jednu časovú os. Sú aj bytosti mimo času a priestoru, ktorí vidia tvoje rôzne timelines. Dokonca existujú exit pointy, kedy si zomrel a po smrti zistil, že ešte chceš vrátiť a v novom pokuse v tej situácii, kedy ti šlo o život, si akýmsi zázrakom prežil.

Pôjdeme ešte ďalej. Ako dokážeš overiť, že žiješ v lineárnom čase? Že si prežil každý deň svojho života? Prvý tvoj dôkaz je, že si dokážeš spomenúť na nejakú spomienku. Vyzerá ako tvoja. Vyzerá, že sa stala v minulosti. Teda asi máš minulosť. Druhý tvoj dôkaz je svet okolo teba. Kalendár sveta, ktorý ukazuje, že každý deň v minulosti sa niečo stalo.

Sú tu rôzne časové osi (timelines). Celý svet hrá dve či viacero časových os naraz. Niektoré svetové časové osi zaniknú, pretože v ňom ľudia zničili svet. Iné zaniknú ako neefektívne. Ďalšie sa v určitom bode spoja pretože sú už príliš podobné. Priradí sa svetu kalendár histórie a spomienky ľudí z iných časových osí vyblednú. Sem tam sa stane výnimka ako Mandela Paradox.

Čo si z tohto poznania máš odniesť ty? Opäť že si tvorcom svojho života. Je tu vyššia sila ktorá riadi tvoje náhody. Žiješ tie najlepšie rozhodnutia, pri ktorých najviac narastieš. Že svet nejde „zlým“ smerom. Zlé a dobré sú len uhly pohľadu. Svet sa vyvíja tým najlepším možným spôsobom, ktorý prinesie najviac skúsenosti všetkým zúčastneným. Preto sa môžeš oslobodiť od pocitov viny, smútku, otázok čo keby a celej negatívnej minulosti. Namiesto toho sa môžeš zamerať na tvoje nové voľby, s ľahkosťou a zvedavosťou žiť zvyšok tvojho života a objavovať nové odpovede na otázku: Kto som?

 

Bude koniec sveta?

V tom prípade si treba položiť otázku: Dosiahol svet maximálnu možnú skúsenosť? Dokáže ešte stále rýchlo rásť? Alebo je čas na jeho ukončenie podobne ako hra, ktorú už odložíš pretože už ti nemá čo dať?

Preto je to opäť výzva rastu pre teba: Pracuj na sebe, prekonávaj svoju bolesť a objavuj svoje vnútro. Vtedy budeš cítiť, že aj keď z tvojho uhlu pohľadu sa zdá, že svet je zdanlivo v chaose, tvoja cesta ťa privedie presne tam, kde ti bude najlepšie.

 

Tipy na jednoduchú meditáciu

Toto je tip na rýchlu meditáciu, ktorú dokážeš dokončiť za pár minút. Túto meditáciu môžeš použiť aj vtedy, ak sa potrebuješ upokojiť a spojiť s vyšším ja, aby si sa vedel rýchlejšie a lepšie rozhodnúť.

Na začiatku sa posaď, prípadne nájdi inú vhodnú a príjemnú polohu.

Urobíš tri hlboké nádychy a výdychy, až  tak, aby si si naplnil pľúca a cítil vzduch až po tvoju bránicu (sval pod pľúcami). Tvoj nádych je hlboký, nadychuješ sa nosom, vdýchneš čo najviac vzduchu, ako sa dá. Následne zadržíš svoj dych na pár sekúnd. Tvoj výdych je plynulý, kedy pomaly vydychuješ ústami všetok tvoj vzduch v pľúcach. Vnímaš aj svoje pocity a tvoríš vizualizáciu

  • Nádychom nadychuješ život, radosť, lásku
  • Výdychom vydychuješ všetko negatívne. Púšťaš

Pri tvojom prvom nádychu sa zameriavaš na naplnenie tvojich pľúc vzduchom

Pri tvojom druhom nádychu už vnímaš aj pocity spomenuté vyššie a zatvoríš si oči.

Pri treťom nádychu ešte hlbšie vnímaš pocity lásky, šťastia a života. Obdobne ešte viac hlbšie vnímaš vydychovanie myšlienok, stresu, očakávaní.

Následne necháš tvoje telo plynúť, aby sa tvoj dych ustálil a vrátil do normálu.

Teraz zameriaš pozornosť na tvoje srdce. Tvojmu srdcu pošleš energiu tak, že si spomenieš na niekoho, koho máš veľmi rád. Myšlienky na lásku k tvojej blízkej osobe otvárajú tvoje srdce aj celú tvoju srdcovú čakru. Budeš cítiť ešte viac lásky, pokoja a spolunáležitosti. Otváraš tvoje srdce čoraz viac. Pri tom môžeš cítiť teplo, pocit zväčšenia, jemné záchvevy, šteklenie či iné pocity.

Dosiahol si už tento stav? Ak áno, môžeš položiť srdcu otázky a cítiť odpoveď tvojho srdca. Pri odpovedi Nie sa budeš cítiť nepríjemnejšie, vypnutejšie, uzatvorenejšie. Pri odpovedi áno budeš cítiť viac lásky a pokoja.

 

Táto technika je rýchla, účinná, a dokážeš ju zvládnuť za tri minúty.

Ak ju skúšaš a nič necítiš, nič si z toho nerob. Ak nemáš skúsenosti s meditáciou, môžeš cítiť iba malé odozvy v srdci. Tréning robí majstra, preto v tejto technike môžeš nájsť čoraz väčšiu a väčšiu hĺbku. Môžeš si ju zopakovať kedykoľvek mnohokrát do dňa.

 

Tip na pokročilé meditácie

Tento svet, čo ľudia nazývajú realita, tvorí menej ako 10% skutočného širšieho sveta. Preto tí, ktorí iba veria tomu, čo vidia a cítia, nevidia hlbšie princípy a hovoria si slová ako: „Prečo sa toto deje práve mne“ alebo „Boh ani nič vyššie neexistuje“. Ak sa začnú pozerať hlbšie, uvidia veľa pod povrchom.

Známych je 7 základných čakier človeka. Kde je 8-ma čakra? Niektorí tvrdia, že je nad hlavou. Áno, majú pravdu. Iní tvrdia, že je všade okolo. Áno, aj tí majú pravdu. Iní si myslia, že čakier je 12, 21, či stovky. Áno, aj tí majú pravdu. Každý má pravdu zo svojho uhlu pohľadu. Koľko ľudí na zemi, toľko pohľadov a toľko právd.

Zaujímavé je, ak začneš tvoju 8-mu čakru vnímať ako vnútornú čakru srdca. 8-ma čakra ako vnútorná čakra ukrytá v strede veľkej srdcovej čakry. V tejto vnútornej čakre sa skrýva portál. Preto sa táto čakra nazýva aj ako „posvätný vnútorný portál srdca“, alebo v angličtine sacred inner space of the heart. Týmto portálom dokážeš najľahšie cestovať, pretože ti pomáha aj tvoje podvedomie. Skrátka tvoje srdce je úplne v strede tvojho tela, preto ľahšie vnímaš, že pravda je v tvojom strede, tvojom vnútri, ako niekde mimo tvojho tela.

Týmto portálom sa môžeš dostať do troch svetov

Posvätná záhrada duše

Tento priestor môžeš vidieť rôzne. Niektorí ju vidia ako rajskú záhradu plnú života, pohybu, stvorenia. Iní ju vnímajú ako prekrásny kus prírody plný lesov, lúk, kvetov. Ďalší ju vnímajú ako veľmi svetlé miesto, iní ju vnímajú ako príjemné tmavé miesto. Iní v nej nič nevidia, iba cítia lásku, či iné príjemné pocity. Koľko ľudí, toľko rôznych posvätných záhrad duše.

Záhrada duše je miesto, kde je všetko pod ochranou tvojej duše. Vieš o tom, že tvoja duša ti chce iba dobre a vždy koná v tvoje najvyššie dobro. Preto do tohto priestoru dokážu prísť iba bytosti, ktoré tiež chcú tvoje najvyššie dobro. Skúmaj to.

Svet bolesti

Do tohto sveta sa najľahšie dostaneš tak, že vnímaš svoju bolesť, svoju ťažobu na svojom tele. Vtedy buď svoju ťažobu zhrnieš do tmavej gule a postupne ideš do nej, alebo iba vnímaš svoju ťažobu a vstúpiš do tohto sveta.

Tento svet vyzerá, že je strašný. Môžeš v ňom cítiť ľubovoľné negatívne pocity ako strach, hnev, nenávisť, vinu, osamelosť. Môžeš v ňom cítiť aj pocity vyčerpanosti, aj prehnanej motivácie. V tomto svete vznikajú aj tvoje najhoršie nočné mory. Keďže tento svet navonok vyzerá, že je strašný, ľudia z neho obvykle chcú čo najskôr utiecť. Chcú zahrabať tento svet do podvedomia. Vtedy im uniká pointa a kľúč k riešeniu.

Kľúč k riešeniu je, že tento svet je svet Ega a svet bolesti. Ego a bolesť sú prepojené. Prvopočiatočným základom Ega je myšlienka, že som „malý fragment v nehostinnom vesmíre“. Že som tu JA a potom sú iní, ktorí mi chcú ublížiť. Ja sa musím brániť. Inými slovami: Ego je vystavané na myšlienke, že NIE je spojené so stvoriteľom a Univerzom. Ego sa bojí, že neprežije, že ho iní zničia. Preto musí buď útočiť alebo brániť sa. Preto musí byť väčšie a mať stále viac, pretože vtedy ho ťažšie zničia. Preto každé Ego cíti aj bolesť a je vystavané na princípe bolesti. V skutočnosti je to ilúzia – aj Ego je súčasťou stvoriteľa, iba ho necíti.

Aby Ego mohlo hrať svoje hry, tvoriť bolesť aj získavať skúsenosti, potrebuje hrať vždy tri roly: Obeť, páchateľ, záchranca. Tieto roly sa nazývajú aj trojuholník obete. Platí tu aj matematika symetrie trojuholníka – ak zväčšíš trojuholník na jednu stranu, zrkadlovo sa zväčšia aj ďalšie dve strany. Skrátka ak sa rozhodneš byť obeťou, okamžite si do budúcna pýtaš aj roly páchateľa a záchrancu. Tieto roly môžeš zažiť aj o pár dní, rokov, či desiatok rokov či životov neskôr.

Na trojuholník obete sa treba pozerať ako na sochu v 3D priestore. Ak sa pozeráš iba z jednej strany, unikajú ti ďalšie perspektívy. Aby si videl celú sochu, potrebuješ ju vidieť aspoň z troch odlišných strán. V praxi je to to isté, až na to, že tá socha je bolesť aj skúsenosť, a tri pohľady sú pohľad obete, páchateľa a záchrancu. Princíp tejto hry je jasný – tvoja duša chce vidieť celý obraz a miatlo by ju, ak by videla túto hru iba z jednej pozície. Preto chce si zahrať aj ďalšie dve roly, aby pochopila.

Hlavný kľúč pre svet bolesti

Ako duša si hral aj roly obete, páchateľa a záchrancu. Môžeš si ich predstaviť ako trojicu ľudí, pričom obeť nenávidí páchateľa, páchateľ nenávidí iné obete, páchateľov aj záchrancov a záchranca chce potrestať páchateľa, aby zachránilo obeť. Ak sa na to pozrieš z pohľadu duše, zistíš že všetky tieto tri osoby si TY SÁM. Súcitíš s každou z týchto rolí. Vidíš, že každý z nich je zranený. Vidíš, že ich nerozsúdiš tak, že vstúpiš do hry v akejkoľvek z týchto 3 rolí. Vidíš, že riešenie sa skrýva inde. Ako si môžu tí traja uvedomiť, že všetci traja sú vlastne iba JA? Zistíš, že môžeš svietiť svojou láskou na každého. Môžeš svietiť zvonku, môžeš svietiť aj ako malá bodka v ich vnútri. Pomaly im ukazuješ tú pravdu, že každý z nich je aj obeť, aj páchateľ, aj záchranca. Pomaly, kúsok po kúsku, si to uvedomia. Uvedomia si, že každý z nich je zranený trošku z inej strany. Preto sa dokážu vyliečiť iba pochopením, že ONI SÚ TIEŽ JA. A to je to krásne tajomstvo súcitu, ktoré sme prišli objaviť na Zemi.

Čo urobiť ak cítim strach či nočné mory?

Ako sa budeš cítiť pri zistení, že si aj ten dobrý, aj ten zlý? Že si aj ten vystrašený, aj ten, čo ťa straší? Uvedomíš si, že je tu rovnováha a hlbšie princípy. Že ten zlý v skutočnosti nie je zlý a nechce ťa strašiť. Že je to iba tvoja časť, ktorá túži po pozornosti a láske. Ak si uvedomíš, že ty si úplne všetko čo vidíš, zmení sa tvoj pohľad. Už sa aj na tie najstrašnejšie nočné nory dívaš ako na film. Áno, aj to si ty. Namiesto strachu už prichádza súcit a vôľa pochopiť toho zlého, toho zraneného. Zároveň prichádza aj uvedomenie, že ty si najvyšší tvorca a každá tvoja časť, aj keď zraňuje či je zranená, v skutočnosti koná pre najvyššie dobro všetkých tvojich častí.

Tvojou úlohou je si iba uvedomiť, že ak pochopíš a spojíš bolesť obete, páchateľa aj záchrancu, táto bolesť sa premení na skúsenosť. A táto skúsenosť už nebolí. Dá sa to.

Nezabudni: Prax robí majstra

Už asi chápeš, že v tomto kľúči sa skrýva podstata hry zvanej ZEM, aj technika, ako prekonať depresiu či psychické poruchy, aj možnosť uvedomiť si, že strach či bolesť sú ilúzie. V tejto otázke sa aj skrýva kľúč k pravde:

Tento svet nie je dobrý ani zlý. Tento svet je perfektný.

Zároveň vďaka tomuto princípu môžeš objavovať aj veľa pohľadov na otázku: Kto som?

 

Svet stvoriteľa

Tento svet je odlišný… je prázdny… je na prvý pohľad divný… tento svet je bez formy. Tu nie je ani svetlo, ani tma, pretože svetlo aj tma sú už formy. Tu sa nachádza to, čo je ešte pred formou, vznikom svetla. Cítiš paradox: V tomto svete je prázdno, zároveň v tomto svete je všetko. Ťažko tento svet vysvetliť či popísať. Ukážky tohto sveta môžeš vnímať pomocou cvičení:

  • Aké je to byť zrnkom piesku na púšti? Okolo teba sú miliardy zrniek, celá púšť. Si iba jednou miniatúrnou časťou celku. Ale cítiš, že bez teba by tá púšť už nebola kompletná.
  • Aké je to byť farbou vyliatou na kúsku veľkej plochy?
  • Aké je to byť jednou kvapkou v obrovskom oceáne? Aké je to vyletieť z oceánu a zistiť, že si kvapka? Aké je to vrátiť sa späť do oceánu?
  • Aké je to byť jednou z farieb Jing-Jangu? Aké je to byť čiernou slzou? Aké je to byť Bielou slzou? Aké je to byť bodkou v strede tejto slzy?

Pokročilé cvičenia sú ešte o väčšej perspektíve

  • Už vieš, aké je to byť tým jedným zrnkom na púšti. Ale aké je to byť púšťou, ktorú tvoria miliardy zrniek? Aké je to vnímať to, že si púšť, a vnímať aj to, že si každým zrnkom zároveň?
  • Už vieš, aké je to byť jednou farbou jing-jangu či jednou z bodiek jing-jangu. Ale aké je to byť oboma farbami naraz? Čo budem ak si uvedomím, že som obe farby zároveň? Čo je to okolo jing-jangu, kde už nie je ani biela, ani čierna farba?
  • Už vieš, aké je to pozerať na svet očami človeka. Ale aké je to pozerať na svet očami duše? Očami tej bytosti, ktorá zažila desiatky životov? Stovky životov? Tisíce životov? Aké je to byť dušou? Ako sa tvoja duša pozerá na Teba žijúceho život na Zemi?
  • Už asi tušíš, aké je to byť dušou. Ale duša nie je sama. Aký je ten svet okolo duše? Aký je ten svet, kde žije veľa duší? Aký je ten pohľad stvoriteľa a univerza? Aké je to byť stvoriteľom a univerzom?

A posledné cvičenie je pozvánkou k objavovaniu sveta stvoriteľa.

 

Pár slov o pokore

Dnes si našiel týchto pár riadkov. Podobné riadky si prečítali už miliardy ľudí okrem teba. Mnoho z nich čítalo, ale nevidelo. Neuvedomilo si pravdy skryté v týchto riadkoch. Veľmi veľa úrovní právd pod povrchom. A tak je to dobré. Zisti, kto si. Zisti, kto je tvoja duša. Zisti, kto je ten pozorovateľ v tvojom vnútri.

Odporúčam ti: Nechci byť vyvolený, nechci sa stavať na piedestál. Nezabúdaj na to, že po Zemi chodia ľudia aj s vyšším poznaním, aké máš ty a aké som ti dnes odovzdal. Preto: nenamýšľaj si o sebe veľa. Buď aj naďalej pokorný. V pokore nájdeš aj mňa. Som stále s tebou. V tvojom vnútri aj okolo teba. Nech žiješ vo vďačnosti a prítomnosti svoj život. Pokora a vďačnosť sú sily vesmíru.