„Nič na tomto svete nemá cenu“ hovoril opitý muž pri stole v bare.
„Veľa som si prežil. Ale stále neviem, načo vlastne žijem. Veď život je samá bolesť.“ Pokračuje.
„Naozaj? Prečo si to myslíš?“ Spýtal sa ho človek, ktorý si náhodou k nemu prisadol.
„Tak ti poviem môj príbeh:
Bol som normálny chalan. Ale dostal som jednu neobyčajnú vlastnosť – viem, koho si vybrať do partie, a kto mi dokáže najviac pomôcť. Našiel som si partnera, a vstúpili do biznisu. A boli sme úspešní – už v 2O-tke som si mohol kúpiť BMW – nečakané od dvoch chalanov, ktorí začali od nuly. A úspech ma opojoval: Poznať lepších ľudí. Zarobiť čoraz viac. Mať úctu od iných. Prvé odrobinky moci. A moc chutí veľmi veľmi sladko. Všetko fungovalo, ako malo, a ja som sa s radosťou viezol na tej vlne. Tak prešlo ďalších 5 rokov. Dostal som sa medzi najbohatších Slovákov. A nie je to až také ťažké – pokiaľ vieš, ako peniaze pracujú, a keď poznáš tých pravých ľudí, dokážeš ich získať veľmi veľmi veľa. Ale niečo vo mne sa menilo – nový milión na účte ma už netešil tak, ako ten prvý zarobený. Dokonca ani tak, ako moja prvá zarobená tisícka. Peniaze sa stali pre mňa už iba číselká…
Kríza… „Asi je čas na zmenu“ povedal som si. Tak som predal to, čo som mal, a začal cestovať po svete. Krajina za krajinou, vynikajúce hotely, exotické destinácie. Vždy otvorený novým adrenalínovým zážitkom…. Tak prebehol ďalší rok. Ale postupne som si uvedomil – Radosť znova odchádza. A každé nové miesto mi pripadalo čoraz podobnejšie tým predchádzajúcim. Výnimočnosť sa strácala… A zvláštny nepokoj vo mne opäť silno prebúdzal.
A ženy? Tých som mal takisto kopu. 95% žien dokážeš zviesť, alebo zaplatiť. Je to len otázka ceny, a správneho načasovania. A zvádzanie žien sa mi páčilo. Neraz to skončilo sexom. Pred mojim vyvrcholením bolo všetko super. Ale po ňom – akási frustrácia. Opäť ten hnusný nepokoj. Akási vnútorná prázdnota. Tak som to riešil zvádzaním ďalšej ženy. Snažil som sa byť frustrovaný a byť sám čo najmenej času.
A drogy? Kapitola sama o sebe. Geniálny pocit extázy. Snažil som sa chvíľu byť stále na vlne, stále v dávke, a raz, keď mi došla a bol som na mieste, kde sa nedala zohnať, som zažil to najväčšie utrpenie svojho života. A s tým prišla aj otázka: Oplatí sa mi to? Načo vlaste žijem?
Tak som si našiel psychiatra. Že vraj najlepší v jeho odbore. Po každom sedení povedal: urobili sme veľký pokrok. Ale ja som žiadny pokrok nevidel. A stále mi neodpovedal na otázku: Prečo som tu? A načo žijem, keď sa každý pôžitok po nejakom čase premení na bolesť? Mám taký pocit, že aj psychiater si kladie tú istú otázku… a tak hovorí naučenú frázu: Založ si rodinu. Všetko bude dobré…
Cítil som sa tak mizerne, až som sa obrátil pozornosť na viery a spiritualitu. Rôzne viery, rôzne názory – veď duchovných učiteľov je plný internet. Na niektorých som sa nasmial – buď s nami, a ver v to, čo my, inak skončíš v pekle. Ako keby vedeli, čo je peklo. Mnoho duchovných vodcov len manipuluje s ľuďmi. A budhizmus? Meditácia? Skúsil som aj to. A výsledok: Načo? Aby som sa cítil ešte mizernejšie, ako teraz? Sľubovaný raj v duši, ani jeho náznaky zďaleka neprichádzali.
A teraz tu sedím, a pijem. Neviem, čo ďalej. A čoraz viac sa mi pozdáva myšlienka samovraždy…“
„Super, prešiel si kus cesty.“ Povedal mu tajomný hosť.
„Akej cesty? A kam vedie tá cesta?“
„Mnoho ľudí začne hľadať, ale zastaví sa.
Napríklad bežní ľudia: Ich výhovorky sú silnejšie ako ich sny. Zvyknú si na svoj priemerný život až tak, že ho nechcú zmeniť. Zamilujú sa do vlastnej bolesti, do vlastnej priemernosti. A svoju spásu vidia niekde v budúcnosti, keď kocky šťasteny im pripravia začiatok ideálneho sveta. Ale aj keby to nastalo, nespoznajú tú príležitosť a ostanú v priemernosti.
Ale sú tu aj ľudia, ktorí sú úspešní. Získajú moc a peniaze, ochutnajú ten pocit, a chcú toho čoraz viac. Uväznení v ich vlastnej pasci. Až príde prebudenie, že viac moci sa nedá získať, lebo tí nad nimi sú mocnejší. Aj tým si si už prešiel. Vieš, že to nemá zmysel.
Tak začnú honbu za adrenalínom. Niečo iné, niečo bláznivé, niečo výnimočné. Prvý krát zažijú extázu, a chcú jej čoraz viac, čoraz častejšie. Ale druhý či tretí krát zažitý ten istý zážitok už stráca silu. Tak neustále hľadajú niečo nové, niečo iné. Nezáleží na tom, či sú to ženy, drogy, alkohol, či rôzne zážitky s príchuťou nebezpečenstva. Títo ľudia sa nevedia zastaviť, pretože ak sa zastavia, v ich vnútri sa prebudí bolesť, ktorú stále potláčali. Tak od tej bolesti radšej utekajú aj naďalej.
A doktori? Na všetko hľadajú manuál. Ale pokiaľ sa majú rozhodnúť podľa svojho srdca, berú to ako nebezpečenstvo, ako zlyhanie. A to nie je problém iba doktorov.
A TY? Veľa si si toho zažil. Prešiel dlhú cestu. Zažil mnoho radosti a utrpenia zároveň. Zistil si, kadiaľ cesta ku šťastiu nevedie.“
„Takých, ako Ty, som už počul veľa. Nechápeš ma a tváriš sa múdro. Ale máš aj riešenie?“
„Ja riešenie tvojho problému nemám, a nikdy ho nebudem mať. Pretože to riešenie máš ty sám.“
„Ako?“
„Čo si ochotný dať za červenú pilulku z matrixu tvojho sveta? Z matrixu tvojho života? Kľúč od tvojho väzenia?“
„Všetko!“
„Ale nezabúdaj – to, čo ti môžem dať, je len pravda. A ukázať ti cestu. Ale vykročiť po nej musíš už ty sám. A neboj sa, nie je to ako vo filme, nie sú žiadne roboty mimo tohto sveta. Ale ani sa nesnažím zmeniť svet v ktorom si ty. Ale môžem ti pomôcť zmeniť pohľad na tento svet. Niektoré veci budeš vidieť plytšie, iné v obrovskej hĺbke. Pripravený na zmenu?“

Autor: Róbert