Určite si počul pekný citát: „Keď to nikdy neskúsiš, odpoveď bude vždy nie“. Ale vieš ho dostať do praxe? Zvládneš zopár jednoduchých výziev nižšie, alebo radšej strčíš hlavu do piesku?

  • Ideš po ulici, a oproti tebe kráča neznáma sympatická žena. Páči sa ti. Oslovíš ju?
  • Ideš popri ihrisku, a vidíš, ako neznámi ľudia hrajú basketbal. Pridáš sa?
  • Okolo teba ide po ulici známy a úspešný človek. Máš odvahu si od neho vypýtať viac ako len foto?
  • Si na divadelnom predstavení, ktoré sa ti páči a pomaly končí. Máš odvahu zatlieskať prvý?
  • Si na námestí plnom rôznych ľudí. Máš odvahu si ľahnúť na zem?
  • Si na trhovisku, pri vínku či pive. Vidíš na preplnenom trhovisku malú skupinku ľudí, ktorá ako jediná sedí na dodávke a užíva si výhľad. Pridáš sa k nim a zabavíš spolu s nimi?

„Nie, nechcem to urobiť.“ (vyslovil jednoznačnú odpoveď)

„Prečo?“ (pýtam sa)

„Ja sám nechcem.“ (odpoveď)

„Prečo?“ (ďalšia otázka)

„Čo si o mne ľudia pomyslia?“

„Nechceš to urobiť, pretože si myslíš, že budeš trápny? Že ťa ostatní ťa ponížia?“

 

Ak oslovíš napríklad neznámu ženu na ulici, môže ťa odignorovať, alebo dokonca poslať do prdele. Áno, budeš sa v tej chvíli cítiť trápne. Áno, na pár okamihov. Žena na teba do 5 minút zabudne – veď premýšľa nad toľkými „dôležitejšími vecami“. Zároveň šanca, že sa opäť stretnete, a bude sa na teba hnevať (alebo aspoň spomenúť), je minimálna. Teda neúspech neexistuje.

Ale môže aj pokračovať v rozhovore, zabávať sa spolu s tebou, a na konci rozhovoru na seba nechať kontakt. Začiatok.

Viem. Ten strach zo zlyhania, strach byť iným, je strašný. Veď výskumy hovoria, že strach byť odlišný a dostať kritiku od ďalších známych či neznámych ľudí, je najsilnejším strachom na svete. Dokonca silnejším ako smrť.

 

Kedysi som sa aj ja bál byť iným. Ale tento citát: „Ale keď to nikdy neskúsiš, odpoveď bude vždy nie.“ sa mi vryl do duše. A uvedomil som si: Úspešní ľudia boli vždy iní, a tých 90% ostatných sa stráca v mase priemernosti. A ak chcem mať výnimočný život, musím byť iný.

 

Uvedomil som si, že nemám čo stratiť.

Tak som nabral odvahu a:

  • Šiel stopom do Benátok
  • Letel sám bez plánu na dva týždne do Barcelony
  • Dostal sa na projekt do Gruzínska, krajinou medzi Európou a Áziou
  • Viezol sa v rušni vlaku spolu s rušňovodičom
  • Nabral odvahu osloviť neznámych ľudí. Stal sa človekom, ktorý vyskúšal všeličo, mnohí radi počúvajú moje príbehy a hovoria si: Kiež by som aj ja mal taký zaujímavý život.
  • A našiel si novú neštandardnú zaujímavú prácu (a čudujete sa, na akom aute stojím 😉 )

Ale keď to nikdy neskúsiš, odpoveď bude vždy nie.